Trh s peletami v Európe prešiel počas roka 2022 turbulentným obdobím. Zákazník, v porovnaní s minulým rokom, za pelety zaplatí aj o 200 percent viac

Slováci s priemerným platom musia na ročné energie zarábať 30 dní z roku, čo je štvrtý najvyšší pomer v EÚ. Ešte horšie sú na tom ľudia, ktorí zarobia minimálnu mzdu. Tí musia na ročné energie zarábať 45 dní, čo je piaty najvyšší pomer, vyplýva z analýzy Európskej konfederácie odborových zväzov.

O výdavkoch za „teplo“, ktoré narušili rodinný rozpočet, by vedeli rozprávať aj tí, ktorí domy vykurujú peletovým kotlom. Cena tohto tuhého paliva totiž raketovo rástla a v porovnaní s minulým rokom ľudia za jeho tonu zaplatia aj o 400 eur viac.

Uhlie by bolo krokom späť

Automatický kotol na pelety už vlastní nejedna slovenská domácnosť. Ľahko sa ovláda, jeho prevádzka je čistá a navyše, pelety patria k obnoviteľným zdrojom energie s veľmi nízkymi emisiami. Ich základnou surovinou sú zvyšky dreva, ktoré zväčša vznikajú na pílach. Kotol na pelety sa dokáže sám zapnúť aj vypnúť a dopravovať palivo do horáku.

K vyššie spomenutým výhodám sa ešte pred pár rokmi pridávala aj cenová dostupnosť paliva. V súčasnosti však cena peliet raketovo rástla a spôsobila „škrt cez rozpočet“ mnohým domácnostiam.

„Pred rokom stála jedna paleta peliet, čo je približne jedna tona, 220 eur. Dnes nás tie isté pelety stoja 630 eur,“ hovorí 46-ročná Adriana. Tá ďalej objasnila, že na vykurovaciu sezónu v prípade staršieho dvojpodlažného domu potrebujú približne päť ton peliet. Menšia novostavba má, pochopiteľne, spotrebu nižšiu.

Všetko však závisí aj od počasia. „Keď je vonku mínus desať, tak musíme dopĺňať zásobník každý druhý alebo tretí deň. Keď je to okolo nuly, dopĺňame menej,“ vysvetľuje Adriana, ktorá nad iným typom vykurovania nepremýšľa. Obec, v ktorej býva, nie je plynofikovaná a kúrenie uhlím považuje za krok späť.

Vyššia cena elektriny aj panika na trhu

O tom, že si trh s peletami v Európe prešiel počas roka 2022 turbulentným obdobím, hovorí aj Ladislav Židek, zakladateľ spoločnosti BIOPEL. Firma, ktorá sa zameriava na výrobu a predaj drevných biopalív, vidí za vyššími cenami peliet dva hlavné dôvody.

Prvým je cena elektrickej energie a druhým cena suroviny. Nakoľko sa v uplynulom období stavebný priemysel spomalil, na trhu sa objavuje menej vedľajších surovín z píly.

„Je ďaleko menší dopyt po výrobkoch, ktoré píly vyrábajú, ako napríklad rôzne dosky, hranoly či iné. Tým dlhodobo klesá, asi pol roka, disponibilný zdroj, ktorý my na výrobu potrebujeme – drevené zvyšky. Ako klesá množstvo tejto suroviny, prirodzene rastie jej cena,“ hovorí pre TREND Ladislav Židek.

Vyššia cena elektrickej energie zas vplýva na výrobu, teda sušenie, mletie a lisovanie spomínaných zvyškov dreva. Drevospracujúca spoločnosť Rettenmeier Tatra Timber zas pripomenula, že na vyššie ceny mali vplyv aj chýbajúce dodávateľské kapacity peliet z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska.

„Rolu zohrala aj panika na trhu s alternatívnymi zdrojmi energií (palivové drevo, brikety, pelety). Domácnosti sa začali zásobovať skôr a vo väčších množstvách, ako tomu bolo v minulosti, čo vyhnalo cenu pelety a iných palív do extrému,“ hovorí Ingrid Benčová, konateľka spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber.

V októbri a novembri sa zas dopyt po peletách takmer úplne zastavil. Dôvodom však boli väčšie zásoby domácností, ktoré si pelety kúpili vopred na jednu, až dve zimy. S nižším dopytom súviselo aj neštandardne teplé počasie v Európe. „Jeseň bola dlhá a teplá. Aktuálne a očakávané teploty sú vysoko nadpriemerné,“ pripomína Ingrid Benčová.

Slovenské pelety putovali do Talianska

So situáciou na trhu s peletami súvisí aj ich export do zahraničia. Podľa zakladateľa spoločnosti BIOPEL Ladislava Žideka ide o dlhodobý trend. Dôvodom vývozu je podľa jeho slov prístup štátu, ktorý zanedbával podporu obnoviteľných zdrojov energie posledných 20 rokov.

„V dôsledku dlhodobého zanedbávania štátu za minulých vlád u nás nebolo toľko odberateľov, aby slovenskí výrobcovia dokázali pelety umiestniť na domácom trhu. Nakoľko mali nadvýrobu, orientovali sa na zahraničný trh,“ vysvetľuje L. Židek.

Podstatnú časť peliet slovenskí výrobcovia exportovali najmä do Talianska, ktoré je najväčším odberateľom palivového dreva zo Slovenska. Práve Taliansko odoberá takmer 42 percent ton palivového dreva, vychádza z údajov Eurostatu. Pod pojem palivové drevo štatistici zahrnuli aj energonosiče ako brikety a pelety, nielen surové drevo vo forme polien.

Na zimu sú pripravení

V reakcii na súčasný problém sa spoločnosť BIOPEL rozhodla radikálne obmedziť export a úplne vylúčiť dodávky slovenským obchodníkom, ktorí pelety vyvážajú za hranice. Ladislav Židek hovorí, že ako jediná spoločnosť na Slovensku majú k dispozícii hmotné rezervy.

„Tak, ako SPP musí nakupovať plyn na skoro celú zimu, aj my máme obrovské zásobníky peliet. Ak by sme to predali na export, tí Slováci, ktorí majú kotol na pelety, by nemuseli mať čím kúriť," hovorí.

Zároveň dodáva, že kvalita peliet, ktoré mnohí dovážali z Ruska, Bieloruska či Ukrajiny, často nebola príliš vysoká.

Koľko to bude neskôr?

V akých sumách sa budú ceny peliet pohybovať o niekoľko mesiacov, nevie s úplnou istotou predpovedať nikto. Ladislav Židek konštatuje, že v uplynulom mesiaci ceny poklesli o približne desať percent.

Dôvodom však bola práve vyššie spomínaná, teplá jeseň a s ňou spojené zásoby spotrebiteľa. „Súvisí to aj s tým, že elektrina išla v poslednom čase mierne dolu. Očakávame však, že ceny môžu porásť, keď nastúpi zima,“ vyjadril sa L. Židek.

Ingrid Benčová, konateľka spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber pripomína, že zákazník v porovnaní s minulým rokom zaplatil za pelety o 200 percent viac. Nepredpokladá preto, že sa cena vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu bude ešte zvyšovať.

Článok bol zverejnený 5.12.2022

Zdroj www.trend.sk